Jašíková 6, 826 73 Bratislava, č.tel.: 02/48291257, č.faxu: 02/48291260, email: sopkrkbl@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
26.04.
2018
Vystúpenie predsedu SOPK na Zhromaždení delegátov SOPK 26. 4. 2018
Kategória: Volené orgány a voľby Vydané dňa:27.04.2018 (369x prečítané)

Slovensko v 25. roku svojej samostatnosti

Slovensko – aké je, aké bude či aké by malo byť z hľadiska jeho vnútorného vývoja, členstva v Európskej únii či z pohľadu globálneho sveta by zo štatistického hľadiska nemal byť veľký problém. Veď len taký ukazovateľ, akým je podiel SR na počte obyvateľov Európskej únie vo výške 1,07% – a to neberieme do úvahy podiel na globálnom obyvateľstve, kde sa nachádzame s podielom 0,07% na 127 mieste –, determinuje našu bázickú pozíciu v globálnom meradle. Toto je však kompenzované 65. miestom vo vytvorenom hrubom domácom produkte či 39. miestom v HDP na hlavu, čo len potvrdzuje známu pravdu, že byť malým môže byť aj výhoda. Slováci na rozdiel od drvivej väčšiny európskych národov žili síce na svojom území, avšak bez vlastnej štátnosti a bez možnosti výraznejšie ovplyvňovať svoj vývoj. Napriek tomu sme si zachovali svoju identitu, udržali si svoj jazyk a rozvíjali vlastnú kultúru a ekonomiku. Toto nás viedlo k vypestovaniu vysokého stupňa adaptability, ktorá bola v minulosti výrazným spoločenským elementom, dnes však prerástla do významného ekonomického faktora. Tieto danosti sa plne prejavili aj pri vzniku Slovenskej republiky v roku 1993, vzniku, ktorý bol na jednej strane poznamenaný silnou emocionalitou a súčasne dôverou vo vlastné sily. Osamostatnením slovenskej ekonomiky sme jednoznačne dokázali vlastný ekonomický potenciál, a to, že sme určite neboli tou časťou bývalej federácie, na ktorú sa ekonomicky doplácalo. Naviac vstupom do Európskej únie sme prakticky zavŕšili našu štátnosť. Silou slovenskej spoločnosti je, že sa vieme motivovať pri výzvach, ktoré prichádzajú z vonkajšieho prostredia, keď reagujeme na podnety, avšak oveľa slabší sme v sebamotivácii a rýchlo sa dokážeme deliť podľa regiónov, náboženstva, politickej príslušnosti a mnohých ďalších faktorov. Jednoznačne máme až príliš veľa deliacich čiar, ktoré nám bránia byť hrdí sami na seba. Tu sa podľa môjho názoru silne prejavuje dlhá absencia tradície štátnosti, ktorá dáva spoločnosti vyšší princíp súdržnosti. Musíme byť preto schopní vedieť sa spájať za niečo a nielen proti niečomu. Musíme v sebe nájsť viac empatie pre to, čo nás spája a čo nám dáva silu v dramaticky sa vyvíjajúcom svete nových vedeckých poznatkov, technológií a spoločenských výziev.

Slovenská ekonomika z makroekonomického pohľadu rástla v roku 2017 rýchlejšie ako priemer Európskej únie. Miera nezamestnanosti dosiahla najpriaznivejšiu hodnotu od ekonomickej krízy v rokoch 2008 – 2009. Naďalej sa znížil deficit verejných financií, aj keď cieľ dosiahnuť prebytkové hospodárenie bol znova posunutý ku koncu tejto dekády. Ako hnací motor ekonomického rastu sa stále významnejšie presadzuje domáca spotreba. Prognózy vývoja domácej ekonomiky sú aj pre rok 2018 pozitívne, podľa nich je predpoklad ešte rýchlejšieho rastu HDP ako v roku 2017.

Výsledky každoročného ekonomického prieskumu SOPK názorne ukázali, že dobré makroekonomické prostredie prispelo aj k pozitívnejšiemu pohľadu respondentov, našich členov, na ekonomické výsledky svojich spoločností. Vo svojich odpovediach zväčša kladne hodnotili očakávané výsledky tesne pred koncom roka 2017 a ešte mierne optimistickejšie sa dívali na rok 2018. Naďalej však prevažuje negatívne hodnotenie podnikateľského prostredia. Za najväčšie prekážky podnikania sú považované stále tie isté príčiny: vysoké daňové a odvodové zaťaženie, ďalej nízka vymožiteľnosť práva a korupcia pri verejnom obstarávaní. Je treba konštatovať, že počas posledných rokov v týchto oblastiach nenastali výraznejšie pozitívne zmeny, ktoré by mohli viesť ku kladnejšiemu hodnoteniu. Výraznejšie voči minulým rokom vystupuje do popredia nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Podnikateľská verejnosť a samozrejme aj členovia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v uplynulom roku očakávali od vlády ústretovejší postoj k skvalitňovaniu podmienok na podnikanie, pozitívnejší vzťah k podnikateľskému stavu. Bohužiaľ, mnohé kroky, ktoré boli prijaté v priebehu roku 2017, sťažili podmienky na podnikanie a prijaté sociálne opatrenia znamenali novú záťaž. Pritom v priebehu roka 2017 vládna administratíva prijala balíček opatrení na zlepšenie podmienok na podnikanie, ktoré ako zámer možno hodnotiť kladne, avšak ich reálny dopad na podnikateľské prostredie nebol zásadný.

Slovenská obchodná a priemyselná komora bude rovnako ako doteraz koncentrovať svoje úsilie na vytváranie tlaku na zlepšenie podnikateľského prostredia a akceptáciu podnikateľského stavu ako sektora, ktorý vytvára rozhodujúce materiálne hodnoty na Slovensku. Členovia Komory sú presvedčení, že Slovensko, ak chce naďalej úspešne napredovať, potrebuje realizovať zásadné štrukturálne reformy, a to nielen priamo v oblasti podnikateľského prostredia a zvýšení efektivity a kvality verejnej správy, ale aj v školstve a zdravotníctve. Aby sa podarilo dosiahnuť tento cieľ, treba, aby vláda zmenila spôsob svojej práce, aby vytyčovala a rešpektovala jasné strategické ciele v ekonomike a dôrazne ich presadzovala v činnosti všetkých rezortov. Treba klásť dôraz na efektívnosť a zvyšovanie kvality činnosti štátnej administratívy a verejnej správy a nespoliehať sa na to, že pozitívne zmeny dosiahneme len pomocou legislatívnych opatrení.

Sme presvedčení, že dlhodobo udržateľné zvyšovania kvality života na Slovensku vyžaduje hlavne opatrenia zamerané na modernizáciu Slovenska a až potom predkladanie sociálnych balíčkov, u ktorých nie je možné nevidieť hlavne snahu vylepšiť si svoju pozíciu u voličov. V takomto prípade snaha o dlhodobý a udržateľný ekonomický rozvoj Slovenska je potláčaná v prospech krátkodobých politických cieľov.

Je potrebné si uvedomiť, že najlepšou sociálnou politikou je dobre fungujúca ekonomika. Keď dnes všetci hovoríme, že slovenskej ekonomike sa darí, tak sa jej darí najmä vďaka podnikateľskému sektoru. Jej pozitívne výsledky nemôžu ísť len na rozdeľovanie, ale aj na jej ďalší rozvoj. Len budúci udržateľný ekonomický vývoj, inovácie a rast konkurenčnej schopnosti dávajú garancie pre pozitívny rozvoj celej našej spoločnosti a pre udržanie sociálneho zmieru. Rozdať môžem raz, možno dvakrát, avšak správne investície do rastu ekonomiky prinášajú dlhodobo udržateľný rast životnej úrovne obyvateľstva.

Vráťme sa teraz k prvej vete môjho vystúpenia – aké je Slovensko, aké bude a aké by malo byť. Slovensko má za sebou úspešný príbeh 25 rokov svojej samostatnosti. V kontexte vývoja v Európe, v Európskej únii a vývoja ostatných postkomunistických krajín je v princípe v dobrej kondícii, čím nechcem obecne prekryť nedostatky, s ktorými sa často pravidelne stretávame. Pokiaľ by sme mali charakterizovať súčasný stav, tak je to kríza dôvery v rozhodujúce inštitúcie štátu, ale aj voči tým, ktorí vyvolávajú nenávisť a deštrukciu. Spochybňovanie ľudí a ich degradovanie pod ľudskú dôstojnosť nemôže byť predmetom politického boja, nepredstavuje východisko pre krajinu. Len reálny program smerujúci k udržateľnému rozvoju a lepšej kvalite života občanov Slovenska môže predstavovať alternatívu pre budúcnosť. Máme len obmedzený potenciál ľudí, ktorí majú reálne predpoklady a schopnosť viesť a riadiť túto krajinu. Nedovoľme vytvoriť situáciu, že schopní ľudia budú odmietať verejné funkcie len preto, že sa okamžite stávajú terčom neopodstatnených atakov, kriminalizovania či posmeškov. Žiadna spoločnosť nemôže byť založená na nenávisti a zlobe, je to cesta do pekla.

Aké bude Slovensko? V prvom rade také, na akom sa dokážeme v rovine spoločenskej, politickej a ekonomickej pozitívne zjednotiť. Či dokážeme akcentovať vlastné priority v globálnom a európskom priestore a či nastupujúca generácia dokáže túto pozíciu Slovenska aj presadiť. Či dokážeme vytvárať pozitívny synergický efekt v konaní – vláda, podnikatelia a zamestnanci – a napokon, či dokážeme obnoviť dôveru v hlavné mocenské, riadiace, justičné a policajné zložky štátu.

Aké by malo byť Slovensko? Tak ako základom doterajšieho úspešného príbehu tejto krajiny boli ľudia, ich pracovné a intelektuálne schopnosti, o to viac to platí do budúcnosti. Základom musí byť vysoko náročný systém vzdelávania na všetkých stupňoch vzdelávacej sústavy, pripravujúcej mladú generáciu na už štartujúcu 4. priemyselnú revolúciu. Ľudí s logickým a abstraktným myslením, schopných vyhodnocovať a selektovať záplavu informácií a dezinformácií. Ľudí hrdých na svoje korene a súčasne uvažujúcich v globálnom a európskom kontexte a v rámci neho schopných nájsť zodpovedajúci priestor pre seba a svoju krajinu.

V ekonomike ísť výraznejšou cestou podpory domácich výrobcov s vysokým stupňom finalizácie výroby nových materiálovo nízko náročných produktov. Túto zmenu súčasnej silne subdodávateľsky orientovanej výroby podporiť domácim výskumom a vývojom.

My sa musíme hrdo a zodpovedne správať ako rovnocenní členovia Únie, nie v pozícii čistých a pasívnych prijímateľov rozpočtových zdrojov z Bruselu, ale ako partneri, ktorí priniesli do Únie nové impulzy, nové trhy a významný ľudský kapitál. Rozšírenie Únie nebolo darom pre krajiny strednej a východnej Európy, bola to vzájomne výhodná operácia, z ktorej profitovali obidve strany. Slovensko je prirodzeným podporovateľom myšlienky integrácie, Európska únia je pre nás prirodzeným socio-ekonomickým priestorom. Podporujeme pôvodnú myšlienku zakladateľov spoločnej Európy ako Európy národov vytvárajúcej synergický efekt pre ich ďalší rozvoj. V tomto duchu musíme razantnejšie presadzovať filozofiu, že nie my sme tu pre inštitúcie EÚ, ale ony sú tu pre členské krajiny, firmy a občanov.

Napokon v politickej rovine viac ako na nezmieriteľný politický stranícky boj sa koncentrovať na súťaž lepších riešení a nápadov. Nezabudnúť pritom na to, že zmeny, ktorých sme svedkami, a tie, ktoré nás očakávajú, zmenia aj politický priestor a jeho pravidlá. Uvedomiť si, že spoločnosť vyvíjajúca sa na princípoch nespolupráce, neúcty, nevraživosti a nenávisti nemá budúcnosť. Vytvorenie vlastnej štátnosti je určite úžasné, avšak zodpovednosť za jej udržanie a rozvoj je faktor oveľa významnejší, znamenajúci vzdanie sa partikulárnych záujmov, ktoré jej nielen škodia, ale ju môžu aj likvidovať. O tom je politická kultúra, vlastná identita a zodpovednosť. O tom bude naša budúcnosť.

Zdroj článku: SOPK, Úrad komoryInformácia o ochrane osobných údajov
:: Mesačník BRK SOPK
:: Aktuálne informácie
:: Platforma
:: Projekty


:: Novinky
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora